Dehoniáni na Slovensku

Bohuznámym spôsobom sa dostala informácia o systémovo-politických zmenách, a taktiež o raste počtu povolaní na Slovensku k pátrovi Willemovi Muermansovi z Belgicka, z Flámskej provincie. Napriek pokročilému veku sa páter Muermans, so súhlasom svojich predstavených, rozhodol pre prvú návštevu Slovenska pravdepodobne v roku 1994. O necelý rok neskôr, v októbri 1995, P. Willem pricestoval na Slovensko druhýkrát spolu s P. Jozefom Furczoňom, ktorý pracoval vo Francúzku. Cieľom tejto návštevy bolo navštíviť čo najväčší počet farností a zanechať v nich prvé letáky s informáciami, ktoré sa týkajú rehole založenej otcom Dehonom, pripravené v Slovenskom jazyku.

Na základe smerníc z roku 1995 sa otec provinciál Czesław Konior rozhodol poslať na Slovensko aspoň prvého kňaza z rehole kňazov Dehoniánov. V júni roku 1996 sa P. provinciál, spolu s P. Zbigniewom Bogaczom provinciálnym riaditeľom a s P. Mieczyslawom Klóskom kandidátom na prácu na Slovensku, stretli s biskupom Rudolfom Balážom. Počas tohto stretnutia biskup ordinár navrhol možnosť pôsobenia v Martine Priekope. Popritom naznačil, aby ešte počkali na ďalšie návrhy. Dňa 8. júla 1996 biskup Rudolf Baláž poinformoval predstavených provincie o možnosti pôsobenia v Turčianskych Tepliciach. Odpoveď zo strany predstaveného poľskej provincie, P. Koňora, bola takmer okamžitá. Dňa 14. júla P. provinciál opätovne pricestoval na Slovensko spolu s P. Bogaczom a v ten istý deň sa uskutočnilo prvé stretnutie s vtedajším farárom z Turčianskych Teplíc, Dp Martinom Mojžišom. Rozhovor sa týkal podmienok príchodu prvého Dehoniána z poľskej provincie na Slovensko. Vzhľadom na možnosť pôsobenia v Turč. Tepliciach sa rozhodlo o kúpe domu pre budúcu komunitu. Od 1. augusta 1996 bol P. Mieczyslaw Klóska vymenovaný za kaplána vo farnosti Turč. Teplice.

Dňa 4. decembra 1996 Turč. Teplice opätovne navštívil P. provinciál, aby si obhliadol dom na ulici Slobody č. 61. Po prehliadke domu a dohode z majiteľom rozhodol o jeho kúpe. Peniaze na tento cieľ venovali spolubratia z flámskej provincie.

Dňa 15. mája 1997 pricestoval do Turč. Teplíc, ako druhý z Dehoniánov, P. Juraj Bernaciak v spoločnosti svojich rodičov. Mal sa zapojiť do pôsobenia na území Slovenska ako ľudový misionár. Vzhľadom na úlohy ktoré ho čakali hlásanie misií a dávanie duchovných cvičení sa musel naučiť slovenskú reč. úlohu učiteľa prijal pán profesor Jozef Moravec, učiteľ na dôchodku, ktorý dlhé roky vyučoval slovenčinu na strednej pedagogickej škole. On sa stal taktiež prvým slovenským členom Dehoniánskej rodiny laikov. Prvého júla 1997 sa P. Bernaciak ubytoval v novokúpenom dome a o dva týždne neskôr sa k nemu pripojil rehoľný brat Andrej Skupieň, ktorý mal plniť povinnosti ekonóma domu. V súvislosti s personálnymi problémami v diecéze biskup navrhol, aby sa P. Mieczyslaw Klóska ujal, od 1. septembra, úradu administrátora farnosti Turč. Teplice spolu s filiálnymi kostolmi v Dolnej štubni, v Háji a v Turč. Michale. Súčasne pokračovalo prispôsobovanie novozakúpeného domu rehoľným podmienkam. Po skončení prác, dňa 30. septembra 1997, otec biskup Baláž slávnostne požehnal a otvoril misijný dom kňazov Dehoniánov.

Napriek mnohým povinnostiam na území farnosti začal P. Bernaciak v septembri 1997 misijné pôsobenie. Aj P. Klóska chcel mať podiel na misijných aktivitách. Preto prijal aj funkciu riaditeľa Pápežských misijných diel Banskobystrickej diecéze. Vzhľadom na zväčšujúci sa rozsah farských povinností, a taktiež na veľkú potrebu hlásania misií, po dohode s diecéznym biskupom a s provinciálnou radou, P. Klóska, ako miestny predstavený, predniesol prosbu o pridelenie tretieho kňaza.

V súvislosti s tým, po absolvovaní diakonskej praxe v Turč. Tepliciach, vyjadril ochotu pracovať na Slovensku novovysvetený kňaz P. Jaroslaw Maślanka. Nový kaplán sa rýchlo zapojil do práce z mládežou, vďaka čomu mu bola zverená funkcia zodpovedného za formáciu mládeže v dekanáte. Svojím nadšením si získal sympatiu mnohých mladých ľudí. Okrem pastoračnej práce a misijného pôsobenia sa kňazi Dehoniáni zapojili aj do ďalších aktivít: starostlivosť o kňazský aj štátny dom dôchodcov, starostlivosť o chorých, duchovná formácia mládeže, založenie klubu anonymných alkoholikov. V rámci misijného pôsobenia bolo doteraz vyhlásených 50 misií a duchovných cvičení. Po šiestich rokoch hlásania misií, v advente roku 2003, boli vyhlásené prvé intronizačné misie (t.j. ustanovujúce Krista za kráľa farníkov). Vďaka práci z mládežou sa podarilo utvoriť početnú skupinu liturgickej služby ako aj spevokol, ktorý spieva počas svätých omší za účasti detí. Tieto sväté omše majú dobrú povesť, čoho najlepším dôkazom je veľký počet detí a rodičov, ktorí sa na nich zúčastňujú.

V súčasnosti pracuje jeden z nás ako kaplán vo farnosti Turčianske Teplice, kde máme aj rehoľný dom. V mestskej časti Dolná Štubňa jeden z nás pôsobí ako rektor kostola. Od roku 2009 sme začali pôsobiť aj vo farnosti Veľké Ripňany. Od júla roku 2010 máme v správe farnosť Dolná Štubňa. Tam, kde pôsobíme, snažíme sa kráčať cestou lásky. Lásky k bratom a k sestrám, k núdznym i bohatým, teda ku všetkým, ku ktorým nás posiela Pán.